OZ BArožky zdigitalizovalo vzácnu pozostalosť rodiny Samarjayovcov

Správy
7. marca 2024

Rodina Samarjayovcov patrí medzi staré prešporské rodiny a jej pôvod možno vystopovať až do roku 1585. Vzácne dokumenty z pozostalosti tejto starobylej rodiny poskytol pán Zoltán Samarjay na digitalizáciu nášmu občianskemu združeniu, ktoré ho vďaka dotácii z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (KULTMINOR), mohlo zdigitalizovať a uchovať tak pre ďalšie generácie.

László Borka, Zoltán Samarjay a Braňo Bibel.

Pôvod rodiny Samarjayovcov možno vystopovať do roku 1585. Prvé známe meno v rodinnom rodokmeni je Máté Samarjay, kalvínsky kazateľ z obce Polgárd vo Fejérskej župe v dnešnom Maďarsku. Jeho vnuk, János Samarjay II., získal šľachtický titul a erb od kráľa Leopolda I. v roku 1672. Kópia listiny potvrdzujúcej šľachtický titul sa nachádza v rodinných pozostalostiach. Archívne pramene potvrdzujú prítomnosť jednotlivých generácií rodiny Samarjayovcov v rôznych západouhorských obciach, ako napr. Halászi v Mošonskej župe, Komárno alebo Keményegerszeg.

Dr. Samarjay Emil sen. – menovací dekrét 1.07.1894.-prokurátor kondomínia Pálffy.

Prvým Samarjaym, ktorý sa presťahoval do Prešporku, bol Károly II. Samarjay. Natrvalo sa usadil v meste niekedy v roku 1854 alebo 1855. Odvtedy sú členovia rodiny neustále obyvateľmi mesta. Aktívne sa zapájajú do života prešporského/bratislavského meštianstva až po súčasnosť.

Pán Zoltán Samarjay poskytol Občianskemu združeniu Bratislavské rožky na digitalizáciu dokumenty, zhromažďované a usporadúvané do rodinného archívu členmi rodiny Samarjayovcov, Weinstablovcov, Schmidtovcov, Andréovcov a inými.

    Reklamné etikety firmy E. Schmidt & Co.

Medzi dokumentami sa nájdu obrazy, listiny, dokumenty úradného charakteru, ba aj diela s literárnou hodnotou. Väčšina z nich pritom pochádza približne z obdobia od 30. rokov 19. storočia do začiatku 50. rokov 20. storočia.

Všetky tieto vzácne dokumenty mohlo naše občianske združenie vďaka dotácii z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, zdigitalizovať a zachovať tak pre budúcnosť.

Vedúci výskumného projektu László Borka pre náš magazín o zdigitalizovanom fonde povedal:

„Viac ako 1 100 položiek v registri predstavuje dôležitý sociálny, ekonomický a kultúrny odtlačok zo života typickej meštianskej rodiny v strednej Európe. Rodinná pozostalosť odráža meniacu sa dobu a vývoj sveta. Bratislava bola po stáročia taviacim kotlom, ktorý priťahoval tých, ktorí túžili po lepšej budúcnosti. Je možné, že príležitosti, ktoré mesto ponúkalo, priviedli sem Samarjayovcov, ale aj členov rodín, s ktorými tu  splynuli. Potom ako sa tu udomácnili, začali sa podieľať na formovaní nášho mesta a stali sa piliermi starej prešporskej identity, ktorá sa v súčasnosti už, žiaľ, vytráca.“

László Borka

Zaujímavé je tiež sledovať striedanie jazykov v dokumente. Keďže ide o starú prešporskú rodinu, v písomnostiach spred polovice 19. storočia sa najčastejšie vyskytuje latinčina, vtedy ešte úradný jazyk Uhorska. Postupom času stále výraznejšie je zastúpenie nemčiny a maďarčiny a až od roku 1919 sa objavujú písomnosti v češtine a slovenčine. Vo výnimočných prípadoch narazíme aj na francúzštinu, angličtinu a ruštinu. Vývoj techniky a byrokracie môžeme vnímať aj na materiáloch. Najstaršie dokumenty boli písané takmer výlučne rukou, postupom času sa zvyšuje počet tlačených dokumentov.

Mapa Prešporka, okolo 1914.

Vďaka tomuto projektu sa archívny fond OZ Bratislavské rožky rozrástol o významnú digitálnu zbierku, ktorá napomôže pri výskume dejín nášho mesta.

Projekt „Spracovanie a digitalizácia rodinnej zbierky Samarjayovcov“, podporil formou dotácie Fond na podporu kultúry národnostných menšín, 2023

BArožky

Podporili nás

Don`t copy text!